Útok na Benelux a Francúzsko

10. mája 1940 zahájili Nemci plán Žltá, čiže ofenzívu na západnom fronte proti Francúzsku a Beneluxu.

Už o päť dní kapitulovalo Holandsko.

17. mája obsadili aj Brusel, ale Belgická armáda pokračovala naďalej v ústupových bojoch po boku Francúzov.

Útokom cez Belgicko Nemci obišli Maginotovu líniu a ich tankové jednotky rýchlo prenikali cez Ardeny do severozápadného Francúzska.

Spojenci síce podnikli protiútok, ale bleskový nemecký postup ich plány zmaril.

27. mája sa začal Britský expedičný zbor sťahovať späť do Británie z prístavu Dunkerque.

Za týždeň sa podarilo evakuovať 350 000 britských a francúzskych vojakov. Ďalších 40 000 Nemci zajali v obkľúčenom meste.

Nemecký úspech však mohol byť omnoho väčší, nebyť zaváhania, ktoré spôsobilo, že jednotky Wehrmachtu niekoľko dní takmer nečinne stáli okolo mesta. Následne nemecké tankové jednotky rýchlo napredovali na Paríž, ktorý padol 14. júna a Francúzsko tak 22. júna 1940 po mesiaci bojov kapitulovalo.

Nemci si ponechali kontrolu nad severnou časťou krajiny, celé pobrežie Atlantického oceánu, až po hranice so Španielskom a začali sa pripravovať na útok na Britániu, ktorého predohrou sa mala stať bitka o Britániu. Obsadenie Francúzska, najväčšej Spojeneckej mocnosti na Európskom kontinente bola pre protihitlerovskú koalíciu ťažká rana. Pre Nemcov, ktorí týmto revanšovali svoju porážku v prvej svetovej vojne, to bolo naopak veľké víťazstvo.

Prestíž nemeckej armády výrazne stúpla, rovnako ako mocenské chúťky Hitlera, ktorý bol po porážke Francúzska presvedčený, že Wehrmacht už nemá na kontinente súpera.