Boje v Ázii 1931 - 1939

Po skončení prvej svetovej vojny zostalo Japonské cisárstvo v priestore západnej Ázie najmocnejšou krajinou.

Mnoho japonských politických a vojenských vodcov, ako Fumimaro Konoe a Sadao Araki tvrdili, že Japonsko má právo podmaniť si Áziu a zjednotiť ju pod vládou cisára Hirohita.

Japonsko zaútočilo na Mandžusko po takzvanom Mandžuskom incidente v roku 1931 a po roku pretvorilo Mandžusko na bábkový štát Mančukuo. V roku 1937 japonské sily vtrhli aj do samotnej Číny, kde hľadali novú pracovnú silu a suroviny.

Japonci spočiatku postupovali rýchlo, no postupne sa zakolísali a ich postup sa po bitke o Šanghaj spomalil. Mesto sa dostalo do japonských rúk v decembri roku 1937, spolu s hlavným mestom Nanking.

V dôsledku týchto porážok, čínski nacionalisti, ktorí okrem Japoncov bojovali aj proti komunistickým jednotkám, boli nútení presunúť svoje sídlo najprv do Wuhanu a neskôr Čchung-čchingu.

Japoncami okupované oblasti boli vystavené teroru a vyčíňaniu japonských vojsk. Vzrastajúca japonská vojenská prítomnosť na Ďalekom Východe bola považovaná za veľkú strategickú hrozbu pre ZSSR.

Na prelome júla a augusta 1938 prebehli krátke boje pri jazere Chasan. Na jar 1939 vyvolali Japonské vojská pohraničné zrážky s Mongolskom, ktorému však pomohol Sovietsky zväz a v bitke o Chalchin Gol odrazil japonský útok. Nebezpečenstvo ďalších japonských útokov však spôsobilo, že Sovieti naďalej držali v oblasti pomerne veľké sily.

Až v roku 1941 podpísali obe krajiny pakt o neútočení. V oblasti tak zotrval pokoj do roku 1945.

Po týchto porážkach sa Japonci rozhodli presmerovať svoju expanziu viac na juh, to však nutne muselo viesť k stretu s USA kvôli kontrole nad Filipínami a námornými obchodnými cestami do Holandskej Východnej Indie.